Čo je korok?

Čo je korok?

Korok 100% ekologický a obnoviteľný zdroj suroviny

 

 

 

 

 

 

 

Korok je vonkajšia kôra korkového duba, ktorý rastie prevažne v oblasti Stredozemného mora. Tento pozoruhodný strom má kôru, ktorej vlastnosti a spôsob regenerácie sú jedinečné v celej rastlinnej ríši. Unikátne zloženie korkovej suroviny s viac než 40 miliónov buniek naplených vzduchom na kubický centimeter, robí z korku prirodzený zvukový a tepelný izolant. Každá bunka obsahuje plyn podobný vzduchu (min 50%), steny buniek sú tvorené celulózou, suberínom a voskom. Suberín spolu s voskom spôsobuje, že korok neprepúšťa ani tekutiny, ani plyny. Táto vynikajúca vlastnosť spolu s výbornou regeneráciu po stlačení robí korok ideálnym produktom pre uzatváranie fliaš.

Korkový dub

Korkový dub je dvojklíčnolistová rastlina z čeľade bukových (Fagaceae), do ktorej patria aj druhy, ktoré sa nachádzajú v našich zemepisných šírkach (napr. gaštan a buk). Všetky ostatné druhy však prevyšuje korkový dub s latinským názvom "Quercus suber L.", ktorý sa vyskytuje v pásme Stredozemného mora. Je to jediný dub, ktorý produkuje korok. Žiadny iný strom neprodukuje tak silnú a odolnú kôru ako korkový dub. Korkový dub má schopnosť svoju kôru regenerovať, čo umožňuje jej olúpanie bez toho, aby sa strom poškodil. Veľmi dôležité sú pre korkový dub korene, ktoré umožňujú pevné uchytenie v pôde. Čoskoro po klíčení vyrastie zo žaluda hlavný koreň, ktorý je zvislý a rastie hlboko do zeme, pokiaľ to charakter pôdy dovolí. Počas rastu sa k hlavnému koreňu pridávajú rôzne bočné korene. Postupne sa delia a stenšujú na hrúbku vlasu. Korienok zo začiatku aktívne rastie, čo vysvetľuje prirodzenú regeneráciu korkového dubu za takmer nehostinných klimatických a pôdnych podmienok. Nekryté silné korene, hlavne v tesnej blízkosti kmeňa, vytvárajú korok a kmeň. Prechod medzi kmeňom a koreňmi sa nazýva báza kmeňa. Korkový dub sa dožíva veku okolo 180 rokov, čo znamená, že umožňuje približne 17 – 20 zberov korkovej kôry. Prvé olúpanie „panenskej kôry“ môže prebehnúť vo veku okolo 25 rokov, kedy strom dosahuje v obvode minimálne 70 cm. Následné odobratie kôry sa opakuje po 9 – 12 rokoch vždy počas leta. Až pri treťom olúpaní dosahuje kôra požadovanú kvalitu. Zber kôry prebieha už stáročia rovnakým spôsobom a to ručne, bez potreby ekologicky škodlivej mechanizácie. Korková kôra rastie a je olúpaná v rôznych kvalitách v závislosti od klimatických podmienok a geografickej polohy. Rozdiely v kvalite môžeme veľmi dobre vidieť na prvotnom produkte – korkových zátkach. Svetová produkcia kôry sa pohybuje okolo 340.000 ton ročne, z žoho viac ako 55% produkuje Portugalsko.

Zloženie korku

•    Suberin (45%) – hlavný komponent bunečných stien, spôsobuje pružnosť korku.
•    Lignin (27%) – spojovacia zlúčenina.
•    Polysaccharides (12%) – komponent bunečných stien určujúci textúru korku.
•    Tannins (6%) – polyfenylenová zlúčenina určujúca farbu korku.
•    Ceroids (5%) – hydrofóbna zlúčenina zabezpečujúca nepriepustnosť korku.
•    Minerálna voda, glycerin, a ostatné prvky predstavujú 4%. Korkové bunky sú drobné, pentagonálne alebo hexagonálne hranoly.

Mikroskopická štruktúra, tvorená z buniek naplnených vzduchom a voskom (suberin),
robí z korku najlepší prírodný tepelný a zvukový izolant.